Predchádzajúci francúzsky zástupca v strednej triede, model 407, si najväčšiu popularitu získal vo filmovej sérii Taxi, väčšia 607 Európu veľmi neoslovila. Novinka 508 má obom napraviť reputáciu.
Francúzske automobilky pochopili vážnu vec. Originalita je síce fajn, ale nie vždy zaručí aj komerčný úspech. Oveľa viac Európanov žije v konzervatívnej nálade s iba miernymi odchýlkami od stredného prúdu. Takže pokiaľ francúzske automobilky chcú, aby sa im vrátili peniaze investované do vývoja a ich produkty si na starom kontinente kúpilo čo najviac ľudí, musia skončiť s dizajnovými experimentmi, trochu pritiahnuť uzdu fantázii a poobzerať sa okolo seba, čo má komerčný úspech. A vybrať sa tým smerom.
Peugeot sa priklonil k novému dizajnu a naplno ho ukázal na 508. Umiernená mriežka chladiča, švihácke svetlomety, čisté línie. Interiér a jeho spracovanie sa posunuli na novú úroveň. Všetky dielce do seba ukážkovo zapadajú a celok pôsobí veľmi hodnotne aj kvalitou materiálov. Na dotyk sa tiež niet na čo sťažovať. Možno interiér neponúkne tvarmi až toľko emócií, ale informácií až-až. A to nielen na farebnom head-up displeji, ktorý sa vysúva z palubnej dosky. Konkurencia síce premieta informácie o rýchlosti, tempomate a navigácii priamo na čelné sklo, ale ani to nie je zbytočné riešenie. Peugeot sa môže pochváliť aj ručičkovým ukazovateľom teploty oleja na prístrojovej doske. Potešili sme sa, lebo čoraz zriedkavejšie sa stretávame aj s teplomerom chladiacej kvapaliny.
Interiéroví dizajnéri úplne zabudli na odkladacie miesta v okolí vodiča. Nenavrhli ani priečinok na odloženie drobnosti ako mobilný telefón. Pokiaľ ho nechcete mať vo vrecku a cez bluetooth spojený s autom, tak Peugeot 508 neposkytuje v dosahu vodiča možnosť na jeho uloženie. Žiaden držiak na poháre či inú priehlbinu na palubnej doske ani stredovej konzole nenájdete. Plechovku s nápojom síce odložíte do držiaka vysúvacieho sa z prístrojovej dosky, ale mobil tam nemá šancu. Riešením na odkladanie drobností by mohla byť lakťová opierka, tá však nie je veľmi priestranná, navyše je odruky.
Chvíľu nám trvalo, kým sme sa skamarátili s ovládaním palubného počítača, tempomatu a navigácie. Konštruktéri v Peugeote majú asi záľubu v tlačidlách a ich ťažko zrozumiteľnom rozmiestnení po celom pracovisku vodiča. Štedro nimi totiž posiali volant, stredovú konzolu aj palubnú dosku, čo zhoršuje orientáciu. Ich zámerom asi bolo, aby si každý vodič našiel svoj obľúbený spôsob komunikácie s autom.
Keďže pod prednou kapotou pracoval dvojlitrový naftový motor, ktorý sa hrdí zaujímavou dynamikou a podľa technických údajov si za svoju prácu pýta málo nafty, rozhodli sme sa pre test okružnou jazdou po Slovensku, ktorú absolvuje množstvo obchodníkov a zástupcov firiem, na ktorých sa 508 chce zamerať. Z Bratislavy do Košíc južnou trasou a naspäť severnou.
Ranné nasadnutie do dobre tvarovaných kožených sedadiel s vysúvacou oporou pod stehná prebudilo ospalé zmysly, keďže koža poťahu sedadiel bola po mrazivej noci poriadne vychladená. Preto sme ihneď zapli vyhrievanie sedadiel. Príchod tepla však trval nezvyčajne dlho. Naftovým autám vždy dlho trvá kým zakúria, takže počas prvých metrov máte po tele husiu kožu. Testované auto malo dokonca už aj štvorzónovú klimatizáciu, takže každý cestujúci si môže nastaviť takú mikroklímu, aká mu v danom momente vyhovuje. Vysokých pasažierov poteší aj dosť miesta vzadu, o čom mohla 407 iba snívať.Keďže diaľničná sieť sa neustále rozširuje, využili sme služby tempomatu ovládaného z volantu. Zladenie sa s tlačidlami si vyžiadalo istý čas, ale nakoniec sme po pár omyloch našli spoločnú reč. Auto sa v priamom smere správa veľmi suverénne a o nejakých neistotách pri bočnom vetre či prejazde koľajnicami nemôže byť ani reči.
Istá jazda v priamke je jedna vec, zradné zákruty a rôzna kvalita vozovky mimo diaľnic druhá. Preto sme zvedavo očakávali, ako si 508 poradí s týmito nástrahami. Oproti predchodcovi sa podvozok výrazne utíšil. Prehnaná mäkkosť a nečitateľné prejavy podvozka sa pobrali do minulosti a namiesto nich prišlo niečo, čo poznáme skôr z nemeckých áut. Tuhšie naladenie odfiltrovalo viacero nepríjemných nerovností a ani známe zradné úseky nevyviedli auto z pokoja. Až kým sme neprišli na Sorošku. Horský priechod sa hrdí viacerými nepríjemnými zákrutami, pred ktorými sme museli brzdiť a zároveň zatáčať. Tu sa prejavil zvláštny pomer medzi rázvorom a rozchodom, ktorý trápil aj prvý Superb. Zadná časť miestami nepríjemne znervóznela a správala sa nepredvídavo. Na jej umravnenie však stačili ľahké korekcie volantom. Navyše, liekom by mohlo byť aj plné obsadenie auta a zaťaženie vozidla viac než len jedným človekom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára